☺ Ešte pred príbehom by som chcela povedať, že… nie každý má tú možnosť alebo to
šťastie sa narodiť zdravý, nie každý z nás mal tú možnosť, a tak by sme takýchto ľudí
nemali odcudzovať alebo prehliadať .
Náš príbeh sa začína v nemocnici, kde našej bojovníčke – Sárke zistili rakovinu.
Po mesiacoch plných vyšetrení sa na výsledkoch Sárky ukázali všetky príznaky,
ktoré poukazovali na túto zákernú chorobu. Rodičia znova prechádzajúci asi
najťažšiou skúškou života, tomu nemohli uveriť. Sárka, dievčatko vo veku
dvanásť rokov, už od svojich deviatich rokov bojuje s rakovinou. Je to malá
bojovníčka. Je to pre ňu veľmi náročné po všetkých tých operáciách, cíti sa
vyčerpaná, zoslabnutá a do toho všetkého sa snaží robiť si veci do školy, pretože
to je to, čo jej chýba najväčšmi, rovnako jako aj jej spolužiaci. Sárka aj jej rodičia
veria na zázrak, že doktori Sárku zachránia, vyliečia a mohla by začať fungovať
rovnako ako aj iné deti, ktoré sa môžu hrať, zabávať, kresliť si, učiť sa, chodiť
von s kamarátmi a navštevovať školu, do ktorej tak rada chodila. V tom všetkom
ju táto choroba obmedzovala a odlišovala od ostatních detí. Pre Sárku nie je táto
liečba nová, pretože raz si už naša Sárka prešla toutou náročnou liečbou, avšak,
rakovina sa vrátila späť v rovnakej podobe a nikoho nepotešila. Sárka bola aj
napriek tomu všetkému, jedno milé usmievavé dievčatko, ktoré svoje obavy
nedávalo vôbec najavo . Sárkini rodičia za všetky tie liečby zaplatili neuveriteľne
veľké sumy peňazí, dávali do toho všetko a mali len jednu jedinú vec, prosbu,
ba dokonca sen. Chceli len to, aby sa Sárka dostala konečne domov a aby sa z
toho všetkého zlého, čo sa jej prihodilo dostala von z nemocnice a mohla si užívať
život naplno ako ostatné deti, jej rovesníci. Táto choroba z nej spravila dieťa,
ktoré sa istým spôsobom odlišovalo od tých ostatných. Rodičom pomohli v tomto
prípade aj doktori, ktorí sa na to nemohli ďalej pozerať len tak bez žiadnych
skutkov či pomoci. Oslovili nadáciu Dobrý Anjel a tam sa asi po štyroch alebo
piatich mesiacoch vyzbierali dostatočné peniaze na dalšiu náročnú liečbu.
Napokon sa po mnohých krutých, ťažkých mesiacov, plných prebdených nocí, čo
bude ďalej, stal zázrak. Na našu vytrvalú bojovníčku Sárku, ktorá si prešla
ďalšiou operáciou, no tentokrát úspešnou, sa obrátilo šťastie. Sárkini rodičia boli
od radosti celý bez seba, že sa konečne na nich usmialo štastie. V nemocnici
oznámili Sárke, že po troch ťažkých rokoch, plných sĺz, trápenia z toho, ako
nemohla tráviť čas so svojimi kamarátmi a namiesto toho ležala v nemocnici, že
namiesto učenia sa s ostatnými spolužiakmi, len ležala sama na izbe a čítala si
v tichosti knihy, sa napokon mohla vrátiť domov a žiť si konečne život ako
ostatné deti. Sárka tomu nemohla uveriť. Liečba bola úspešná. No tak sa aj stalo
a náš príbeh sa pomaličku chýli k záveru. Sárkin život zrazu dával zmysel. Bola
štastná a aj napriek dobrým výsledkom chodila Sárka aj s rodičmi na kontroly
každý mesiac, aby si boli istí, že je všetko v poriadku a môže sa aspoň čiastočne
vrátiť k tomu, čo má rada, čo ju robí šťastnou a napĺňa
